Krivánska Fatra, september

Po dlhšom čase malo byť aspoň chvíľu pekne, a bol by hriech ostať doma. S ohľadom na inú súbežnú akciu v sobotu v Turanoch, sme poobede vyrazili zo Šútova na Chatu pod Chlebom. Doobeda síce pršalo, no postupom času sa mraky trhali a zapadajúce slnko, čo sa pomedzi ne predieralo krásne osvetľovalo Veľký Rozsutec. Škoda len, že sme vyrazili dosť neskoro a nestihli si vychutnať západ slnka z Chlebu. No čo už... Ostali sme na chate, ktorá praskala vo švíkoch. Dali sme si niečo pod zub a samozrejme na uhasenie smädu a postojačky rozmýšľali kam sa zložiť. Všetky postele aj povala boli obsadené. Spanie na zemi v jedálni nás príliš nelákalo, navyše klientela okupujúca jedáleň sa očividne zaliezť do izieb nechystala... Uložili sme sa teda na širokých lavičkách pred chatou, ktoré podľa rozmerov boli asi robené presne na tieto účely. :-) Akurát sme si ich mohli preniesť aspoň o 50m ďalej od chaty – to kvôli tej klientele čo za otca nechcela ísť spať. Ale kto vedel... :-) Ráno vstávame o piatej do riadnej zimy. Pôvodne sme chceli ísť na východ slnka na Chleb, ale cez hrebeň sa prevaľujú mraky a tak zostávame pri chate. Samozrejme že kým vyšlo slnko, všetky mraky sa už stihli prevaliť. :-) Nevadí, aj od chaty je celkom pekný výhľad na Liptov, ktorý je zahalený v hmle miestami redšej, miestami hustejšej. Z inverzie vytŕčajú iba Vysoké a Nízke Tatry a Choč. Po východe vyrážame na Chleb, kde raňajkujeme a kocháme sa krásnymi výhľadmi. Niečo pofotím a ideme ďalej na Veľký Rozsutec – tento rok sme na ňom ešte neboli. Aby sme ušetrili čas, namiesto výstupu na Stoh, sme zvolili traverz po žltej. To však nebola žiadna výhra, strašné blato a chodník neustále stúpa a klesá. Išli sme tadeto prvý a posledný krát, cesta cez vrchol je síce o niečo namáhavejšia, ale zato pohodlnejšia a atraktívnejšia. V Sedle Medziholie dopĺňame vodu a vyrážame na Rozsutec. Počasie je čím ďalej tým krajšie, aj keď inverzia sa pomaly rozplýva. Krajina začína chytať jesenné farby a z vrcholu Rozsutca sa nám ani nechce ísť dole. Ale musíme stihnúť autobus, tak sa nedá nič robiť. Do Štefanovej schádzame cez Horné Diery a okrem pivečka ostal čas ešte aj na tradičné halušky. :-)

Mišo