Veľká Fatra, február

V sobotu skoro ráno cestujeme zo ZA na tri prestupy do Blatnice. Za krásneho, priam jarného počasia kráčame hore dedinou do Gaderskej doliny. Zastavíme sa na zrúcanine Blatnického hradu, pokocháme sa výhľadmi potom už zamierime po modrej hore svahom na Tlstú. Cestou zastavujeme pri jaskyni Mažarná a tu Mišo vyťahuje foťák a skúša prvé zábery s novým príslušenstvom – prechodovými filtrami. Cesta vedie borovicovým lesom, niekde po vápencových skalách. Stále veľmi teplo, skrátka jarná idylka.
Kúsok vyššie sa dostávame na severný svah a konečne je tu sneh. Zhadzujem z ruksaku snežnice a ideme testovať. Veru, miestami boli železné hroty veľmi užitočné a v strmom svahu sme sa museli občas aj potiahnuť. Hore na Tlstej bolo nádherne, foto, obed...
Pokračujeme po hrebeni smerom na Ostrú a kocháme sa výhľadmi. Na Zadnej Ostrej nás chytí západ slnka. Vyťahujeme čelovky a za šera schádzame do Blatnickej doliny. Na asfaltku sa pripájame až za úplnej tmy.
„Teta a ujo“ z penziónu sa o nás už trochu báli. Pri večeri sme si vypočuli historky o nezodpovedných turistoch, niektoré aj s tragickým koncom... Ale keďže sme sa po večeri ešte vybrali aj do baru na pivo, také dramatické to dnes snáď nebolo... :)
Druhý deň vstávame ešte za tmy, pretože nás čaká dlhá trasa. Z Blatnice pod Ostredok je to až 17km nekonečne dlhou Gaderskou dolinou. Počasie sa zhoršilo, nad nami sú mraky, ktoré sa ženú okolo Tlstej. Dúfame, že hrebeň bude nad nimi...
Po dlhom pochode sme pri horárni Drobkov v závere Gaderskej doliny. Čaká nás 800 výškových metrov na Ostredok. Rýchlo pohybujúce sa mraky nad nami neveštia nič príjemné. Stúpame lesom a vchádzame do bielej hmly. Snehu pribúda, značiek ubúda – ideme po stopách. Vychádzame z lesa a začína sranda. Fučí, viditeľnosť pár metrov. Našli sme smerovník, podľa mapy ide značka už iba priamo, občas na zemi rozoznávame zafúkane stopy. Začína sa na všetkom tvoriť námraza, dioptrie musia ísť dole, nič cez ne nevidíme. Červená je už našťastie značená tyčami a tak ďalej problémy s orientáciou nemáme. „Biela tma“ pôsobí trochu depresívne ale vidina pivka nás udržuje v dobrej nálade. Na chatu pod Borišovom prichádzame už takmer za tmy...
Ráno síce vietor ustal, ale hmla zostala, takže pôvodný plán ísť hrebeňom na Lysec rušíme a schádzame hneď do Necpalskej doliny. V doline chytáme stopa – chlapíka ktorý sa tiež vracia z Borišova. Vykľuje sa z neho Paľo Barabáš. Takže okrem taxíka až do BA bola cestou aj veľmi zaujímava debata...
Ondro