Vysoké Tatry, júl

Začiatkom týždňa začali teploty stúpať na rekordné hodnoty. V meste sa to nedalo existovať, ešte aj v noci vďaka rozpáleným panelom som mal na izbe cez 30 stupňov. Nakoniec sa mi podarilo presvedčiť Miša, že v pri Zelenom plese by mohlo byť príjemnejšie...
Takže vo štvrtok ráno driememe v dobre vychladenom ICčku. Okolo obeda vystupujeme za Tatranskou Lomnicou pri Bielej vode a kráčame hore dolinou. Na to, že sme v Tatrách je poriadne teplo, ale v tieni lesa sa to dá vydržať. Večer už vegetíme na „Brnčalke“ a obdivujeme scenériu okolitých štítov.
V piatok ráno hneď po raňajkách vyrážame na Jahňací štít. Stúpame serpentínami na morénu a potom Červenou dolinou do Kolového sedla. Ešte kúsok po skalnatom hrebeni a stojíme na vrchole. Aj tu hore je „hic“, zmierňovaný len slabým vánkom. Cestou späť nám v doline kamzíčia rodinka s dvoma mladými predvádza divadlo. Turistov sa neboja, k jednému prídu snáď na 10m.
Poobede už len posedávame na chate, na dnes stačilo. Večer mi začína byť divne od žalúdka, pridáva sa zvýšená teplota a je mi jasné, že som chytil úpal. Veľmi nepríjemná noc... Ráno cuckám minerálku, aj sa mi podarilo zjesť raňajky, ale som slabý jak mucha na nejaké výkony môžem zabudnúť. Mišo ma okolo obeda predsa len vytiahol na prechádzku do Kopského sedla, ale bol som celkom rád, keď som po návrate zaľahol do postele.
V nedeľu sa už cítim fajn a tak chceme skúsiť Baranie sedlo, prípadne vyjsť až na Baranie rohy. Druhou stranou – Malou Studenou dolinou chceme zísť do Smokovca, takže balíme batohy a lúčime sa s chatou. Táto trasa nie je turistický chodník, ale horolezcami prešlapaná a tam veeeeľa, ale skutočne veľa reťazí na strmých, exponovaných, vzdušných, jednoducho pekných úsekoch. (Ivanuška rád používa slovo „hodnotnejšie“). Hore v sedle riadne fučí, na Baranie rohy teda nejdeme. Zostup k Téryho chate je pomerne krátky po suťovom teréne už bez reťazí. Nádherná túra avšak s príchuťou zakázaneho ovocia, rozhodne si z nás neberte príklad!
Malou Studenou zostupujeme rezkým krokom, na Hrebienok a do Smokovca, aby sme stihli nejaké spoje domov. To nám aj celkom pekne vyšlo, v Smokovci sme stihli aj jedno pivko. Z rýchlika ešte stihnem v Štrbe zakývať jednej mladej železničiarke... :-)
Do skorého videnia, Tatry!

Ondro