Lomnický štít „komerčne“, november

Pohodlne sa usaďte a vychutnávajte inverzný gýč. Modro-biely, v pôvodnom znení, s titulkami...

Každoročne sa v Tatranských Matliaroch koná stretnutie rádioamatérov na ktorom nemôžme chýbať. Po náročnom piatkovom večere, či skôr noci sa vstáva ťažko... Avšak pohľad z okna hotelovej izby ma v momente preberá. Priamo pod hotelom končí inverzná oblačnosť a nad ňou jasná, modrá obloha. Po raňajkách, napriek trešteniu v hlave a suchu v hrdle rezko kráčame do Tatranskej Lomnice dúfajúc, že sa nám ujdú lístky na Lomnický štít. Našťastie je medzisezóna, milá pokladníčka nám ponúka miestenky na 11.30 zo Skalnatého plesa. A tak si každý rozmeníme Andreja Hlinku na tri 20-korunáčky a ideme do bufetu zahnať suchoty.
Cesta na medzistanicu Skalnaté pleso je zaujímavá. Pod nami sledujeme turistov, aj prvých skialpinistov ako fučia hore kopcom. Netradičný pohľad, zvyčajne to býva opačne :-). Na Skalnatom je veľmi príjemne, až sme skoro zmeškali lanovku na vrchol. V malej kabínke sa tisneme 13ti „horolezci“ a jeden „steward“, ale ide to rýchlo, za 10 minút vystupujeme. Ešte vybehnúť vo vynovenom interiéri po schodoch do kaviarne (tá nám je ukradnutá) a už s otvorenými ústami stojíme na terase. Je príjemne teplo a úplne bezvetrie. Dohľadnosť široko ďaleko, no proste paráda. Na týchto 50 minút asi v živote nezabudneme...

Ondro