Dolomity, august

Po Fatrách a Tatrách bolo na čase vyskúšať niečo nové, a tak sme vymysleli predĺžený víkend v Taliansku v Dolomitoch.
Nakúpili sme ferratové sety a v štvorici (Ondro, Jožko, Čimo a ja) vyrazili do Talianska. Mimochodom, tento krát fotili okrem mňa aj Jožko s Čimom, čiže o „akčné“ fotky núdza nebola. :-) Do nášho cieľa – Camping Roccheta v mestečku Cortina d‘ Ampezzo sme dorazili vo štvrtok v skorých ranných hodinách. Počasie nás neprivítalo práve ukážkovo, tak sme doobeda doháňali deficit spánku. Na obed sme sa predsa len vychystali aspoň na nejakú zahrievaciu túru s jednoduchými kratšími ferratami (ferrata Giovani Barbara a .........) v doline Val. Di Fanes. Dolina je to v skutku nádherná a aj poriadne hlboká. Miestami má charakter kaňonu nad ktorým sa týčia vysoké skalné steny. Okrem nich ju skrášľujú dva obrovské vodopády, okolo ktorých vedú spomínané ferraty. Spočiatku sme sa orientovali viac-menej podľa inštinktu, vzhľadom na mizerné talianske značkovanie, ale ferraty sme nakoniec objavili. Obidve prechádzajú poza vodopády, takže treba byť pripravený aj na menšiu sprchu. :-) Počasie nám však nepraje a dole schádzame za neustáleho dažďa. Večer sa teda ideme zohriať, nasýtiť a samozrejme aj občerstviť do miestnej pizzerie. V piatok sa počasie umúdrilo a tak vyrážame na ferratu Michelli Strobel klasifikácie D (ako sme zistili doma). Čaká nás 1000m stúpania po skalách na vrchol Punta Fiames a už z parkoviska vyzerá kopec „zaujímavo“. :-) Viaceré úseky boli celkom vzdušné a adrenalínové, z čoho mali niektorí zábavu a niektorí ani nie. :-) Ale jeden domáci vyšiel hore aj s malým dieťaťom v sedačke na chrbte, takže až také hrozné to zas nebolo. :-) Z hora sa kocháme výhľadom, obedujeme a občas sa na vrchole znenazdajky vynorí nejaký horolezec. Po oddychu nás čaká strmý a nepríjemný zostup po suťovisku, čo je v Dolomitoch (ako sme zistili) celkom bežné. Cestou dole sme trošku zablúdili, ale podľa toho aký bol nesprávny „chodník“ vychodený, je to asi tiež bežné. :-) V sobotu sa krásne vyčasilo, čo padlo veľmi vhod pre našu poslednú túru. Na pláne bola ferrata Ivano Dibona. Ferrata začína na chate Rifugio Lorenzi vo výške 3000 m.n.m., kam sme sa vyviezli lanovkou. Je to vlastne taká hrebeňovka bez nejakých dlhých exponovaných úsekov, ale z celej trasy sú krásne výhľady na Dolomity a Alpy. Zaujímavé je, že po hrebeni sú roztrúsené domčeky z čias 1. svetovej vojny (mnohé už v ruinách), ktoré slúžili pre vojenské účely a tunely vytesané do skál, s malými okienkami – zrejme strieľňami. Pri stúpaniach pociťujeme redší vzduch, ale nikam sa neponáhľame a vychutnávame si krásny a horúci deň. Po siedmych hodinách sme dorazili na Rifugio Ospitale, kde sme si vyprahnutí dali vytúžené chladené pivečko. Nakoniec boli pivečká tri a tak bola cesta autobusom do Cortiny celkom zábavná... Pretože ako sme opäť zistili, to bavorské pivo nebola 10-tka a ani 12-tka. :-) V nedeľu ráno sme sa pobalili a pred obedom vyrazili späť domov. Cestou sme už kuli plány ktoré vrcholy v Dolomitoch zdoláme nabudúce...

Mišo